Život Prešova
online
online
Pred 90 rokmi sa narodil Miroslav Kusý, signatár Charty 77
01.12.2021 Bratislava
Bratislava
1. decembra (TASR) – Politológ, filozof, disident a vysokoškolský
učiteľ Miroslav Kusý bol jedným zo signatárov Charty 77. Ako člen
disidentskej skupiny, tzv. Bratislavskej päťky, strávil niekoľko
mesiacov vo väzení. Po Novembri ´89 založil a viedol katedru politológie
na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FFUK), venoval sa téme
ľudských práv. Zakladal Slovenský helsinský výbor, bol predsedom komisie
UNESCO pre ľudské práva na Slovensku.
"V každom režime je potrebná občianska odvaha, akú mali chartisti," povedal Miroslav Kusý pre TASR pri príležitosti svojich 85. narodenín.
V stredu 1. decembra 2021 uplynie od narodenia Miroslava Kusého 90 rokov.
Miroslav Kusý sa narodil 1. decembra 1931 v Bratislave. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. "Ja som dospieval v období, keď tu vládol socialistický režim. Išiel som na vysokú školu študovať filozofiu, môj triedny učiteľ zo strednej školy ma odporúčal, ale žiadna iná filozofia okrem marxistickej tam neexistovala," spomínal Kusý pre TASR na svoju mladosť pri príležitosti svojich 85. narodenín.
Po ukončení štúdia sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil na FF UK ako odborný asistent, potom docent a nakoniec v rokoch 1967-1970 ako profesor marxistickej filozofie. Pri tzv. previerkach po sovietskej invázii v auguste 1968 nastúpila normalizácia a Kusého pri previerkach vyhodili z komunistickej strany. S tým sa spájal aj zákaz pedagogickej činnosti.
V rokoch 1970-1979 pracoval ako dokumentarista Novinárskeho študijného ústavu v Bratislave, bol pracovníkom Univerzitnej knižnice v Bratislave i niekoľkých podnikov. Život mu ešte viac skomplikoval podpis Charty 77.
Počas normalizácie bol neustále pod kontrolou Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Nevedel zohnať ani nekvalifikované zamestnanie. Vo väzení sa ocitol v lete roku 1989, krátko pred Nežnou revolúciou. Spolu s ďalšími členmi tzv. Bratislavskej päťky si chceli pripomenúť 21. augusta výročie okupácie a položiť kvety na miesto, kde sovietski okupanti zastrelili Danku Košanovú.
"My sme listom oznámili vláde a na ústredný výbor, že tam pôjdeme položiť kyticu kvetov. A oznamujeme to preto, že nerobíme nejakú ilegálnu akciu, že si myslíme, že na to máme ako občania právo. Že tu ide o občiansku obeť okupácie Československa a to sú ľudia, ktorí by nemali byť zabudnutí," vysvetlil Miroslav Kusý.
Nasledovala však nečakaná reakcia, keď Kusého spolu s Jánom Čarnogurským uväznili. Spisovateľka Hana Ponická, katolícky publicista Anton Selecký a lekár Vladimír Maňák boli stíhaní na slobode.
Vzápätí však prišiel 17. november 1989. Kusého krátko pred ním prepustili po prvom pojednávaní. Nasledovali demonštrácie a rýchly koniec mocenského monopolu komunistov.
Miroslav Kusý sa stal podpredsedom občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu a už 10. decembra sa ocitol vo vláde občianskeho porozumenia premiéra Mariána Čalfu. Získal funkciu riaditeľa Federálneho úradu pre tlač a informácie.
Zároveň bol zakladateľom a do roku 1998 aj vedúcim pedagógom Katedry politológie FF UK, ako aj zakladateľom Centra UNESCO pre výchovu pre ľudské práva. V rokoch 1990-1991 bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1991-1992 pôsobil ako kancelár prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václava Havla pre Slovensko.
Miroslav Kusý bol autorom mnohých filozofických a politologických odborných monografií a článkov v československých a zahraničných časopisoch, napríklad Úvod do filozofie (1982), Európska skúsenosť s reálnym socializmom (1983, Toronto - s Milanom Šimečkom), Na vlnách Slobodnej Európy (1990), Zakázané písomnosti (1990), Eseje (1991), či Veľký brat a Veľká sestra (2000 - s Milanom Šimečkom).
Miroslavovi Kusému udelili cenu Dominika Tatarku (1990) a cenu Slovenského literárneho fondu (1990). V roku 2001 mu prezident SR Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Prezident Českej republiky Václav Havel mu na svojej poslednej návšteve vo funkcii hlavy štátu v Bratislave 29. januára 2003 odovzdal štátne vyznamenanie ČR - Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
V roku 2006 k svojim 75. narodeninám získal Miroslav Kusý Plaketu prezidenta Michala Kováča. V roku 2011 mu udelili Cenu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za významný prínos v oblasti ľudských práv. V roku 2012 získal Petöfiho cenu v Budapešti. V roku 2016 mu český premiér Bohuslav Sobotka udelil Pamätnú medailu Karla Kramáře, o rok neskôr dostal Poďakovanie Verejnej ochrankyne ľudských práv Márie Patakyovej za príspevok k ochrane základných práv a slobôd.
Miroslav Kusý zomrel 13. februára 2019 v Bratislave.
"V každom režime je potrebná občianska odvaha, akú mali chartisti," povedal Miroslav Kusý pre TASR pri príležitosti svojich 85. narodenín.
V stredu 1. decembra 2021 uplynie od narodenia Miroslava Kusého 90 rokov.
Miroslav Kusý sa narodil 1. decembra 1931 v Bratislave. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. "Ja som dospieval v období, keď tu vládol socialistický režim. Išiel som na vysokú školu študovať filozofiu, môj triedny učiteľ zo strednej školy ma odporúčal, ale žiadna iná filozofia okrem marxistickej tam neexistovala," spomínal Kusý pre TASR na svoju mladosť pri príležitosti svojich 85. narodenín.
Po ukončení štúdia sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil na FF UK ako odborný asistent, potom docent a nakoniec v rokoch 1967-1970 ako profesor marxistickej filozofie. Pri tzv. previerkach po sovietskej invázii v auguste 1968 nastúpila normalizácia a Kusého pri previerkach vyhodili z komunistickej strany. S tým sa spájal aj zákaz pedagogickej činnosti.
V rokoch 1970-1979 pracoval ako dokumentarista Novinárskeho študijného ústavu v Bratislave, bol pracovníkom Univerzitnej knižnice v Bratislave i niekoľkých podnikov. Život mu ešte viac skomplikoval podpis Charty 77.
Počas normalizácie bol neustále pod kontrolou Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Nevedel zohnať ani nekvalifikované zamestnanie. Vo väzení sa ocitol v lete roku 1989, krátko pred Nežnou revolúciou. Spolu s ďalšími členmi tzv. Bratislavskej päťky si chceli pripomenúť 21. augusta výročie okupácie a položiť kvety na miesto, kde sovietski okupanti zastrelili Danku Košanovú.
"My sme listom oznámili vláde a na ústredný výbor, že tam pôjdeme položiť kyticu kvetov. A oznamujeme to preto, že nerobíme nejakú ilegálnu akciu, že si myslíme, že na to máme ako občania právo. Že tu ide o občiansku obeť okupácie Československa a to sú ľudia, ktorí by nemali byť zabudnutí," vysvetlil Miroslav Kusý.
Nasledovala však nečakaná reakcia, keď Kusého spolu s Jánom Čarnogurským uväznili. Spisovateľka Hana Ponická, katolícky publicista Anton Selecký a lekár Vladimír Maňák boli stíhaní na slobode.
Vzápätí však prišiel 17. november 1989. Kusého krátko pred ním prepustili po prvom pojednávaní. Nasledovali demonštrácie a rýchly koniec mocenského monopolu komunistov.
Miroslav Kusý sa stal podpredsedom občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu a už 10. decembra sa ocitol vo vláde občianskeho porozumenia premiéra Mariána Čalfu. Získal funkciu riaditeľa Federálneho úradu pre tlač a informácie.
Zároveň bol zakladateľom a do roku 1998 aj vedúcim pedagógom Katedry politológie FF UK, ako aj zakladateľom Centra UNESCO pre výchovu pre ľudské práva. V rokoch 1990-1991 bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1991-1992 pôsobil ako kancelár prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václava Havla pre Slovensko.
Miroslav Kusý bol autorom mnohých filozofických a politologických odborných monografií a článkov v československých a zahraničných časopisoch, napríklad Úvod do filozofie (1982), Európska skúsenosť s reálnym socializmom (1983, Toronto - s Milanom Šimečkom), Na vlnách Slobodnej Európy (1990), Zakázané písomnosti (1990), Eseje (1991), či Veľký brat a Veľká sestra (2000 - s Milanom Šimečkom).
Miroslavovi Kusému udelili cenu Dominika Tatarku (1990) a cenu Slovenského literárneho fondu (1990). V roku 2001 mu prezident SR Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Prezident Českej republiky Václav Havel mu na svojej poslednej návšteve vo funkcii hlavy štátu v Bratislave 29. januára 2003 odovzdal štátne vyznamenanie ČR - Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
V roku 2006 k svojim 75. narodeninám získal Miroslav Kusý Plaketu prezidenta Michala Kováča. V roku 2011 mu udelili Cenu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za významný prínos v oblasti ľudských práv. V roku 2012 získal Petöfiho cenu v Budapešti. V roku 2016 mu český premiér Bohuslav Sobotka udelil Pamätnú medailu Karla Kramáře, o rok neskôr dostal Poďakovanie Verejnej ochrankyne ľudských práv Márie Patakyovej za príspevok k ochrane základných práv a slobôd.
Miroslav Kusý zomrel 13. februára 2019 v Bratislave.
www.ZIVOTPO.sk
